Život Prešova
online
online
Dobšinskú ľadovú jaskyňu objavili pred 150 rokmi
15.06.2020 Rožňava
Bratislava/Dobšiná
15. júna (TASR) – Svojou dĺžkou a hĺbkou patrí Dobšinská ľadová jaskyňa
k najväčším ľadovým jaskyniam v Európe. Navyše, nikde inde mimo alpskej
oblasti sa na starom kontinente nenachádza toľko ľadu s hrúbkou
miestami väčšou ako 25 metrov. V roku 2000 bola zaradená do Zoznamu
svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako jedinečný
prírodný unikát. Od objavenia tohto, jedného z najväčších prírodných
klenotov Slovenska uplynie v pondelok 15. júna 150 rokov.
Objaviteľom Dobšinskej ľadovej jaskyne je rodák z Dobšinej, mladý inžinier a kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi, ktorý sa už ako poslucháč Banskej akadémie v Banskej Štiavnici rád potuloval po okolitých lesoch, a tak ani jeho pozornosti neunikli informácie o tajomnej ľadovej diere pod vrchom Duča.
Do spodných častí jaskyne prenikol 15. júna 1870 ako prvý. Dobová kronika takto zachytáva tieto chvíle: "Eugen Ruffínyi si pomaly razil cestu pomedzi nahádzanými kmeňmi stromov a inými prekážkami, až sa dostal do priestrannej siene s pomerne rovnou ľadovou plochou. Tu vo svetle kahanca, kde hrobové ticho prerušovali len občas padajúce vodné kvapky, objavil krásu ľadovej výzdoby."
Už rok po objavení bola Dobšinská ľadová jaskyňa sprístupnená verejnosti a od roku 1882 ju osvetľovali Bunsenove horáky. Riadne elektrické osvetlenie sa zaviedlo v roku 1887, čím sa zaradila medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete.
Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá dosahuje dĺžku 1232 metrov s objemom ľadu viac ako 110.000 kubických metrov, je jedinečná množstvom úzkych chodbičiek s pozoruhodnými ľadovými stĺpmi, ľadovými stalagmitmi a vodopádmi. V súčasnosti je sprístupnených približne päťsto metrov s prevýšením viac ako 40 metrov.
Jaskyňu navštívili mnohé významné osobnosti, ako napríklad princ August von Sachsen-Gotha-Altenburg, srbský kráľ Milan I., bulharský cár Ferdinand I., ale aj zakladateľ modernej optiky Jozef Maximilián Petzval a Ferdinand de Lesseps, ktorý sa preslávil vybudovaním Suezského prieplavu. Podzemnú ľadovú krásu obdivoval tiež básnik Pavol Országh Hviezdoslav, spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský a mnohí ďalší.
Zaujímavosťou jaskyne je skutočnosť, že do roku 1946 v nej bolo počas celého roku povolené korčuľovanie pre verejnosť a v 50. rokoch 20. storočia v nej trénoval známy československý krasokorčuliar Karol Divín – dvojnásobný majster Európy (1958, 1959) a strieborný medailista zo Zimných olympijských hier 1960 v Squaw Valley (USA).
Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie zimoviská netopierov nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Doteraz sa v nej zistil výskyt dvanástich druhov netopierov.
Ľadové kráľovstvo ležiace v Slovenskom raji sa spája tiež so strieborným plátnom. Režisér Martin Ťapák nakrúcal v roku 1982 v Dobšinskej ľadovej jaskyni jednu zo svojich rozprávok Popolvár najväčší na svete, ktorá vznikla na motívy slovenskej ľudovej rozprávky Pavla Dobšinského.
Objaviteľom Dobšinskej ľadovej jaskyne je rodák z Dobšinej, mladý inžinier a kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi, ktorý sa už ako poslucháč Banskej akadémie v Banskej Štiavnici rád potuloval po okolitých lesoch, a tak ani jeho pozornosti neunikli informácie o tajomnej ľadovej diere pod vrchom Duča.
Do spodných častí jaskyne prenikol 15. júna 1870 ako prvý. Dobová kronika takto zachytáva tieto chvíle: "Eugen Ruffínyi si pomaly razil cestu pomedzi nahádzanými kmeňmi stromov a inými prekážkami, až sa dostal do priestrannej siene s pomerne rovnou ľadovou plochou. Tu vo svetle kahanca, kde hrobové ticho prerušovali len občas padajúce vodné kvapky, objavil krásu ľadovej výzdoby."
Už rok po objavení bola Dobšinská ľadová jaskyňa sprístupnená verejnosti a od roku 1882 ju osvetľovali Bunsenove horáky. Riadne elektrické osvetlenie sa zaviedlo v roku 1887, čím sa zaradila medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete.
Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá dosahuje dĺžku 1232 metrov s objemom ľadu viac ako 110.000 kubických metrov, je jedinečná množstvom úzkych chodbičiek s pozoruhodnými ľadovými stĺpmi, ľadovými stalagmitmi a vodopádmi. V súčasnosti je sprístupnených približne päťsto metrov s prevýšením viac ako 40 metrov.
Jaskyňu navštívili mnohé významné osobnosti, ako napríklad princ August von Sachsen-Gotha-Altenburg, srbský kráľ Milan I., bulharský cár Ferdinand I., ale aj zakladateľ modernej optiky Jozef Maximilián Petzval a Ferdinand de Lesseps, ktorý sa preslávil vybudovaním Suezského prieplavu. Podzemnú ľadovú krásu obdivoval tiež básnik Pavol Országh Hviezdoslav, spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský a mnohí ďalší.
Zaujímavosťou jaskyne je skutočnosť, že do roku 1946 v nej bolo počas celého roku povolené korčuľovanie pre verejnosť a v 50. rokoch 20. storočia v nej trénoval známy československý krasokorčuliar Karol Divín – dvojnásobný majster Európy (1958, 1959) a strieborný medailista zo Zimných olympijských hier 1960 v Squaw Valley (USA).
Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie zimoviská netopierov nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Doteraz sa v nej zistil výskyt dvanástich druhov netopierov.
Ľadové kráľovstvo ležiace v Slovenskom raji sa spája tiež so strieborným plátnom. Režisér Martin Ťapák nakrúcal v roku 1982 v Dobšinskej ľadovej jaskyni jednu zo svojich rozprávok Popolvár najväčší na svete, ktorá vznikla na motívy slovenskej ľudovej rozprávky Pavla Dobšinského.
www.ZIVOTPO.sk
